"Dane z potravín a nápojov v dôsledku cenovej elasticity nemajú
potenciál výrazného výberu finančných prostriedkov pre štát, majú však
negatívny sociálny dopad. Zavedenie dane z potravín a nápojov bude mať
za následok, že domácnosti s nižším príjmom budú na potraviny vynakladať
viac finančných prostriedkov, prípadne budú siahať po menej výživných
potravinách," uviedol v liste prezident PKS Daniel Poturnay.
So zavedením dodatočných daní na potraviny sa podľa potravinárov znižuje
spotreba, čo má za následok znižovanie objemu výroby, pracovných miest a
výberu dane z pridanej hodnoty. Medzi ďalšie negatívne dopady môže
podľa nich patriť zvýšenie cezhraničných nákupov a vzostup diskontných
reťazcov, ktoré uprednostňujú dovoz lacnejších potravín zo zahraničia,
čim znižujú potenciál rozvoja domácej produkcie potravín.
"Je potrebné pripomenúť, že v septembri tohto roku dosahovalo
Slovensko po Belgicku a Maďarsku najvyššiu hodnotu inflácie potravín vo
výške 11,3 %, pričom Slovensko sa umiestňuje vo vysokej miere inflácie
potravín na popredných miestach v rámci krajín EÚ už niekoľko mesiacov," dodal Poturnay.
Z tohto dôvodu je podľa komory kontraproduktívne zavádzať dane, ktoré
budú ceny potravín ďalej zvyšovať, s negatívnym dopadom nielen na
zraniteľné skupiny obyvateľstva, ale aj na potenciál hospodárskeho
rozvoja a zamestnanosť.